V súvislosti s ministerským stretnutím ku globálnemu dialógu civilizácií, ktoré sa konalo v Pekingu 10. a 11. júla, zverejnila CGTN článok poukazujúci na to, ako čínska Globálna civilizačná iniciatíva ponúka konštruktívnu platformu na prekonávanie rozdielov, podporu medziľudských výmen a budovanie inkluzívnejšej a kooperatívnejšej medzinárodnej komunity uprostred rastúcej globálnej neistoty.
PEKING, 13. júl 2025 /PRNewswire/ – Keď si svet 10. júna pripomenul prvý Medzinárodný deň dialógu medzi civilizáciami, po celom svete zazneli výzvy k vzájomnému rešpektu, inkluzívnemu rozvoju a kultúrnej výmene – od sídla OSN až po čajové obrady na Mauríciu, od výstav porcelánu v Taliansku až po akademické fóra v Aténach.
Tento deň, ktorý v roku 2024 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN na základe rezolúcie navrhnutej Čínou a podporenej viac ako 80 krajinami, prichádza uprostred rastúceho globálneho napätia a naliehavých výziev. Dialóg civilizácií je preto nielen aktuálny, ale aj nevyhnutný.
V gratulačnom liste adresovanom štvrtkovému ministerskému stretnutiu globálneho dialógu civilizácií, ktoré sa konalo v Pekingu od 10. do 11. júla, čínsky prezident Xi Jinping uviedol, že vo svete, kde sa transformácie a turbulencie prepletajú a ľudstvo stojí na novej križovatke, vzniká stále naliehavejšia potreba, aby civilizácie prostredníctvom výmen prekonali odcudzenie a vzájomným učením vyriešili konflikty.
Dvojdňové stretnutie na tému „Ochrana diverzity ľudských civilizácií pre svetový mier a rozvoj” prilákalo viac ako 600 hostí zo 140 krajín a regiónov.
Prečo Čína navrhla Globálnu civilizačnú iniciatívu
Xi Jinping navrhol Globálnu civilizačnú iniciatívu (GCI) v roku 2023 po tom, čo v roku 2021 navrhol Globálnu rozvojovú iniciatívu a v roku 2022 Globálnu bezpečnostnú iniciatívu. Tieto tri iniciatívy si získali medzinárodnú podporu ako významné verejné statky, ktoré Čína prináša svetu.
S víziou budovania sveta, kde civilizácie na seba nenarážajú, ale vzájomne konverzujú, GCI reaguje na výzvu medzinárodného spoločenstva k podpore dialógu a výmen medzi civilizáciami a zhromažďuje sily na odstránenie nedorozumení a bariér, čím vnáša pri riešení spoločných výziev pozitívnu energiu do ľudskej solidarity.
Vo svojom úvodnom prejave Cai Qi, člen Stáleho výboru Politického úradu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (CPC) a člen sekretariátu Ústredného výboru CPC, uviedol, že GCI, ktorá je hlboko zakorenená v tradičnej čínskej kultúre, sa stretla s nadšenými ohlasmi a pozitívnymi odozvami medzinárodného spoločenstva.
S poznámkou, že cesta k svetovému mieru a rozvoju je stále dlhá a náročná, Cai vyzval k spoločnému úsiliu pri skúmaní rôznorodých rozvojových modelov, posilňovaní kultúrneho dedičstva a inovácií, podpore kultúrnych a ľudských výmen a budovaní rozmanitej a multidimenzionálnej globálnej siete pre dialóg a spoluprácu medzi civilizáciami.
Čína postupom času vytvorila sériu multilaterálnych platforiem výmeny, ako napríklad Konferenciu o dialógu ázijských civilizácií a Konferenciu o dialógu medzi čínskou a africkou civilizáciou, a usporiadala sériu aktivít vrátane Roka medziľudskej výmeny medzi Čínou a ASEAN a Fóra Liangzhu, čím vybudovala platformu pre rovnocenný dialóg medzi rôznymi civilizáciami.
Podľa nedávneho prieskumu CGTN respondenti vo všeobecnosti uznávajú výmeny medzi civilizáciami a vzájomné učenie ako kľúčovú hnaciu silu pre pokrok ľudskej civilizácie a podporu svetového mieru a rozvoja. GCI je vnímaná ako široký konsenzus pre riešenie globálnych výziev.
Ako Čína praktizuje Globálnu civilizačnú iniciatívu
Čína sa v rámci praktizovania civilizačnej výmeny vyvinula z účastníka „dialógu so svetom” na zástancu „svetového dialógu”, ktorý aktívne rozširuje priestor pre spoluprácu medzi civilizáciami.
Vďaka spoločnému úsiliu Číny a iných krajín sa bohaté a rozmanité medzinárodné medziľudské a kultúrne výmeny stali široko uznávaným fenoménom, ktorý podporuje vzájomné porozumenie a užšie väzby medzi ľuďmi po celom svete.
Od spoločných archeologických projektov s partnerskými krajinami iniciatívy Belt and Road až po množstvo podujatí, ako sú umelecké festivaly, veľtrhy, výstavy a Luban Workshop, priniesli tieto výmeny hmatateľné výsledky a získali si širokú popularitu.
Čína má v súčasnosti jednostrannú výnimku z vízovej povinnosti pre 47 krajín a oslobodenie od tranzitných víz pre 55 krajín. Poskytuje tak pre prichádzajúcich turistov pohodlnejšie platobné a cestovné prostredie.
Vo svojom liste adresovanom fóru Xi Jinping prisľúbil, že Čína bude spolupracovať s ostatnými krajinami na podpore rovnosti, vzájomného učenia sa, dialógu a inklúzie medzi civilizáciami, implementácii GCI, a budovaní globálnej siete pre dialóg a spoluprácu medzi civilizáciami v snahe poskytnúť nový impulz pre pokrok ľudských civilizácií a podporu svetového mieru a rozvoja.
